Chlapček v modrom stál na nízkom kopci medzi lúkou a kukuričným poľom. Modrá čiapka mu tienila čelo a na šnúrke cez hruď mu visel malý mosadzný roh. Pod ním sa po lúke pohybovali ovce ako biely vlnený oblak. Na druhej strane, hneď pri okraji kukurice, sa pásli kravy a lenivo odháňali muchy chvostmi. Jeho jedinou úlohou v ten deň bolo dávať na ne pozor a zatrúbiť na roh, ak by sa zatúlali priďaleko.
Slnko stúpalo čoraz vyššie a včely usilovne prelietavali z jedného kvetu ďateliny na druhý. Chlapček v modrom sa prešiel popri plote lúky a potom zamieril ku kukurici. Skontroloval ovce, pozrel na kravy a zľahka sa dotkol rohu na boku, akoby sa chcel uistiť, že je stále na svojom mieste. „Zostaňte tam, kde je dobrá tráva,“ prihovoril sa ovciam. „A vysokú kukuricu nechajte tak,“ dodal smerom ku kravám. Ovce sa však len ďalej pokojne pásli a kravy neprestávali prežúvať.
Blízko stredu kopca stála kopa sena, z ktorej sálala teplá vôňa leta, a jej tieň vrhal na zem príjemný chladivý pás. Chlapček v modrom si tam na chvíľu sadol s rohom v lone, len aby si oprel unavený chrbát. Včely si ďalej ticho bzučali, zatiaľ čo škovránok vzlietol a opäť klesol do trávy. Čiapka sa chlapcovi pomaly zošmykla do očí. Skôr než stihol pomyslieť na to, že by mal vstať, ruky okolo rohu sa mu uvoľnili a spánok naňho padol ako ľahká prikrývka.
Kým spal, ovce robili presne to, čo ovce zvyknú robiť. Jedna z nich našla zelenší kúsok …
6 kapitol
