Na okraji pokoseného poľa, priamo pod sýpkou na krátkych drevených stĺpoch, si poľná myš zametala podlahu suchým steblom trávy. Práve si na plochý kúsok kôry prichystala večeru: jačmenné zrná, ovsený klas, dva sušené hrášky a kúsok repy. Skôr než si stihla sadnúť, začula na rebríku ľahké kroky. Bol to jej bratranec z mesta. Mal upravené fúzy, bystré oči a na malom kožúšku sa mu usadil prach z cesty.
„Bratranec,“ privítala ho poľná myš a ponáhľala sa k nemu, „prišiel si zďaleka. Rozdeľme sa o to, čo mám.“ Posunula k nemu kúsok kôry a priniesla čistú vodu v ďatelinovom lístku, zloženom do tvaru malej šálky. Mestský myšiak si slušne sadol a odhryzol si z jedného jačmenného zrnka. Potom sa pozrel na ovsený klas, hrášok, kúsok repy a napokon aj na drsné dosky nad hlavou. „Máš odvážne srdce,“ povedal. „Ale toto je veru chudobný stôl. V meste sú aj obyčajné omrvinky lepšie ako toto.“
Poľná myš otočila kúsok repy v labkách a trochu sa usmiala. „Na večer to úplne stačí,“ povedala. Ale mestský myšiak už nadšene rozprával o dome s hlbokými skriňami, o komore plnej vriec a o jedálni, kde ľudia nechávajú na lesklých tanieroch biely chlieb, syr, koláče a kandizované ovocie. Hovoril aj o kobercoch mäkkých ako mach a o závesoch takých hrubých, že sa za ne dá ľahko skryť. Napokon dodal: „Poď zajtra so mnou. Mala by si spoznať bohatší život, než je tento.“
Na ďalší večer, keď slnko nad strniskom zozlatlo, poľná myš nasledovala svojho bratranca popri živých plotoch, …
6 kapitol
