Na okraji mestečka žil mladý muž v malej bielej chalúpke s trstinovou strechou, za ktorou rástla stará hruška. Vedľa dverí mal vždy pripravený rýľ, motyku a zväzok vŕbového prútia. Hoci bol chudobný, kabát mal vždy čistý a topánky starostlivo opravené. Každé ráno kráčal do práce so vztýčenou hlavou.
Jedného jesenného dňa strávil dlhé svetlé hodiny v kráľovskom sade, kde trpezlivo okopával korene stromov a ukladal spadnuté konáre do úhľadných kôp. Keď slnko kleslo k obzoru, správca mu vložil do dlane tri groše. Mladý muž okolo nich pevne zovrel prsty a vybral sa domov po ceste pod hradným kopcom.
Kráľ sa práve vracal od rieky a za ním išiel len jeden sluha. Keď prišiel k mladému mužovi, jeho kôň spomalil, lebo kráľ ho pri práci vídal často a poznal jeho pokojné pohyby. „Čo si dnes zarobil?“ opýtal sa kráľ. „Tri groše, pane,“ povedal mladý muž a otvoril dlaň.
Kráľ sa zahľadel na tri matné groše, ktoré ležali na mužovej zrobenej dlani. „A čo s nimi urobíš?“ opýtal sa. Mladý muž odpovedal bez zaváhania, akoby už každý groš dávno poznal svoj účel. „Jedným splatím dlh, druhý požičiam a tretí miniem.“
Kráľ mierne pritiahol koňovi uzdu. Hoci odpoveď znela jednoducho, nerozumel jej. „Splatiť dlh? Požičať? A tretí minúť?“ čudoval sa. „Musíš mi tie tvoje počty vysvetliť.“ Mladý muž sklonil hlavu, ale nie v pomykove. „Ak dovolíš, pane, poviem ti to, ale iba ak mi sľúbiš, že to tajomstvo nevyzradíš nikomu, kým ho nevyskúšaš na vlastnom dvore.“
Na kráľovej tvári sa zjavil jemný úsmev. …
6 kapitol
