Žila raz jedna žena celkom sama v upratanej chalúpke s červenou strechou a debničkou tmavej hliny na parapete. Každé ráno túto hlinu polievala, hoci v nej ešte nič nerástlo. Každý večer zasa položila ruku k prázdnej debničke a ticho sa na ňu dívala. Nakoniec zašla za starou múdrou ženou, ktorá jej do dlane vložila jediné jačmenné zrnko. „Zasaď ho,“ poradila jej. Žena zatlačila zrnko hlboko do zeme a do rána z neho vyrástol zelený výhonok, rovný ako špendlík.
Už do poludnia sa z výhonku rozvil kvet. Vyzeral ako zatvorený tulipán s pevne zloženými okvetnými lístkami. Keď žena jemne pobozkala jeho červené a žlté lístky, kvet sa v tej chvíli otvoril. Vo vnútri, na bledozelenom lôžku, sedelo malinké dievčatko. Nebolo väčšie ako palec. Malo jasné oči, jemné vlásky a šaty ušité z mäkkej výstelky kvetu. Žena ju nazvala Palculienka. V noci dievčatko spávalo vo vyleštenej orechovej škrupinke a prikrývalo sa modrým lístkom fialky. Cez deň sa hralo na tanieri s vodou, kde plávali kvety ako malé lodičky.
Jednej noci zostalo okno otvorené do teplého letného vzduchu. Zo záhona dnu vliezla široká stará ropuha. Zbadala Palculienku, ako sladko spí vo svojej orechovej škrupinke, a spokojne si prikývla. „Môj syn bude mať peknú malú ženušku,“ povedala si a zdvihla škrupinku do vlhkých rúk. Ešte pred úsvitom odniesla Palculienku k rieke. Položila škrupinku na široký list lekna, kým jej syn čakal dole v tŕstí a drsne kŕkal na súhlas.
Keď sa Palculienka ráno zobudila, všade naokolo bola len voda a zelený list sa jej …
6 kapitol
