Vo veľkom dome so studeným kozubom žila mladá dievčina menom Popoluška. Ráno jej macocha vtisla do rúk vedro a večer na ňu už čakala ďalšia práca. Musela nosiť vodu, skladať bielizeň, zametať popol a leštiť hrnce, až kým sa v nich nezalesklo svetlo. Jej dve nevlastné sestry zatiaľ len prechádzali okolo v stuhách a rozprávali iba o svojich šatách, kučerách a mieste za stolom. Keď bola všetka práca hotová, Popoluška si sadla na nízku stoličku k ohnisku a sivý popol jej zaprášil lem šiat.
Jedného popoludnia vcválal na nádvorie kráľovský posol s trúbkou pri sedle. Rozvinul papier zapečatený červeným voskom a nahlas prečítal, že princ usporiada ples na tri noci a pozvaná je každá urodzená rodina. Dom okamžite zmenil svoj rytmus. Z truhlíc sa vyťahoval hodváb a počítali sa perly. Macocha prirovnávala čipku k rukávom svojich dcér a volala na Popolušku, aby priniesla nite, zohriala žehličky a vyleštila spony na tanečných topánkach.
Popoluška zdvihla kúsok striebornej stuhy a ticho sa spýtala: „Môžem ísť aj ja, keď bude všetko hotové?“ Macocha ani nezdvihla zrak od živôtika, ktorý práve zapínala. „Nemáš šaty na kráľovský ples,“ odsekla. „A okrem toho máš ruky od múky. Zostaň tu a dokonči svoju prácu.“ Nevlastné sestry sa len zasmiali, krútili sa pred zrkadlom a pýtali sa, či im viac pristane modrá alebo ružová. Popoluška položila stuhu a vrátila sa ku kuchynskému stolu, kde ešte stále čakala šošovica, ktorú bolo treba prebrať od popola.
Keď hrkot koča utíchol a dom zostal veľký a prázdny, Popoluška priniesla k ohnisku …
6 kapitol
