Jedného letného rána sedel krajčír pri otvorenom okne. Mal prekrížené nohy na stole a práve šil úhľadný šev na kabáte z modrej látky. Dole na ulici zrazu zavolala nejaká žena: „Dobrý lekvár na predaj! Dobrý slivkový lekvár!“ Krajčír sa hneď vyklonil von. Mal síce malý mešec a opatrné ruky, no vôňa teplého ovocia ho veľmi potešila. Kúpil si malý pohár slivkového lekváru, ukrojil si kúsok chleba a natrel naň hrubú vrstvu. Potom si chlieb položil vedľa seba a vrátil sa k šitiu, pretože si túto dobrotu chcel zjesť až o chvíľu.
Sladká vôňa sa však rýchlo rozniesla po celej izbe a prilákala muchy z každého kúta. Sadli si priamo na chlieb, akoby bol pripravený len pre ne. Krajčír ich raz odohnal, potom druhý raz, no zakaždým sa vrátili v čiernom, bzučiacom kŕdli. „Len počkajte,“ povedal a schmatol kus pevnej látky. Udrel ňou jedným rýchlym švihom. Keď ju zdvihol, chlieb bol opäť jeho a na doske ležalo sedem nehybných múch. „Dobre trafené,“ povedal krajčír a s obdivom sa na ne pozrel. „Sedem jednou ranou.“
Tieto slová ho tak potešili, že si priniesol pás plátna a vyšil naň veľkými písmenami: SEDEM JEDNOU RANOU. Zapol si opasok okolo pása a hrdo sa postavil pred malé zrkadlo pri stene. „Človek by nemal tajiť takýto čin v jednej izbe,“ povedal si. Do vrecka si vložil kúsok syra, pretože bol mäkký a mohol sa zísť. Pridal k nemu aj malého vtáčika, ktorého predtým našiel zamotaného v niti a držal ho v klietke pri okne. Potom zamkol …
6 kapitol
