Istý muž mal troch synov a ten najmladší sa volal Hlupáčik. Jeho starší bratia vedeli rovno rúbať drevo, počítať vrecia s obilím a rýchlo odpovedať, kedykoľvek sa ich otec na niečo opýtal. Hlupáčik hľadal slová o niečo pomalšie. Keď tak stál a premýšľal, ostatní často odišli bez neho. Jedného rána sa otec pozrel smerom k lesu a povedal: „Potrebujeme drevo, kým sa zmení počasie.“ Najstarší syn hneď vzal do ruky sekeru.
Matka mu zabalila dobrý koláč a fľašu vína. Vykročil do lesa a čoskoro prišiel na miesto, kde korene stromov obrastal hustý mach. Sedel tam malý starček v sivom kabáte. „Dobrý deň,“ povedal mužíček. „Podelíš sa so mnou o kúsok koláča a dúšok z tvojej fľaše?“ Najstarší syn si jedlo pritiahol bližšie pod pazuchu. „Mám dosť len pre seba,“ povedal a išiel ďalej. Len čo sa zahnal sekerou na strom, čepeľ sa mu zošmykla. Zakrátko si musel ruku obviazať látkou a vrátiť sa domov s nedokončenou prácou.
Na druhý deň chcel skúsiť šťastie druhý brat. Aj on dostal na cestu dobrý koláč a víno. Pri tom istom koreni našiel toho istého mužíčka, no aj on si nechal jedlo len pre seba. Keď zdvihol sekeru, drevo odrazilo čepeľ. Vrátil sa domov s rukou, ktorá mu bezvládne visela pri boku, a pred dverami stále nebolo naukladané žiadne drevo.
Vtedy Hlupáčik povedal: „Otec, nechaj ma ísť.“ Jeho otec najprv pokrútil hlavou, ale drevo stále potrebovali a deň ubiehal. A tak Hlupáčik dostal suchú kôrku chleba, malú cibuľu a fľašu kyslého piva. Zastrčil si …
6 kapitol
