V borovicovom lese, kde ihličie tvorilo mäkký hnedý koberec, stál malý domček so začmudeným komínom. Bývali v ňom tri medvede. Ocko Medveď mal hlas hlboký ako bubon, Mama Medvedica rozprávala ticho ako pokojný dážď a Malé Medvieďa malo tenký hlások, no vedelo sa poriadne ozvať.
Jedného rána si v železnom hrnci uvarili kašu. Na stole už čakali tri misky: veľká, stredná a malá s odbitým kúskom na okraji. Z kaše stúpala para v tenkých bielych prúžkoch, a tak sa medvede vybrali na prechádzku medzi stromy, kým im jedlo trochu vychladne.
Onedlho sa pomedzi kmene zatúlalo dievčatko so zlatými vlasmi. Sukňou sa jemne dotýkalo končekov papradia a vlasy jej žiarili ako pšenica na slnku. Všetci ju volali Zlatovláska. Les bol plný svetla, no pôsobil ticho a vzdialene, akoby si vtáčiky hľadeli len svojho. Keď dievčatko zbadalo malý domček, zvedavo podišlo bližšie a započúvalo sa.
Na zaklopanie nikto neodpovedal, no dvere neboli zamknuté. Zlatovláska do nich strčila a tie sa otvorili s tichým vzdychnutím, akoby pánty vydýchli. Opatrne vošla dnu. Našla stôl prestretý pre troch, s tromi lyžicami pripravenými vedľa troch misiek.
Najprv ochutnala kašu z veľkej misky. Bola príliš horúca, a tak sa rýchlo odtiahla a rukou si ovievala ústa. Potom skúsila kašu zo strednej misky. Tá bola zasa príliš studená, akoby už zabudla na teplo ohňa. Nakoniec ochutnala kašu z malej misky. Bola taká akurát. Zlatovláska ju zjedla celú, až ostalo dno misky prázdne a lesklé.
Potom si všimla tri stoličky pri kozube: veľkú, strednú a malú s vypletaným sedadlom. …